Description
Document from the year 2008 in the subject Pedagogy – Common Didactics, Educational Objectives, Methods, grade: “-“, Pedagogick fakulta Nitra – Slowakei, 45 entries in the bibliography, language: Slovakian, abstract: Pojem vchovno-vzdelvac proces ns nabda k tomu, aby sme ho chpali len ako cinnost zameran na vchovu a vzdelvanie. To za starSie, klasick chpanie – ziaci chodia do Skoly, aby zskali nov vedomosti, zrucnosti a nvyky, aby boli vychovvan v slade s poziadavkami spolocnosti a pod. Prirodzene, tieto lohy Skola pln aj dnes, a bude j plnit aj v budcnosti. AvSak aj ten, kto sa priamo nezaober Skolou, Skolstvom a vchovou mldeze, si uvedomuje, ze v rmci tchto dvoch “hlavnch ” loh – vchova a vzdelvanie – pln Skola vela dalSch loh. Spomenieme aspon niektor z nich: – oblast vzdelvania (kognitvna): vedomosti, spsobilosti,formatvnost (rozvoj poznvacch schopnost), samostatnost, rozvoj schopnost, tvorivost, autodidakcia…, – oblast vchovy (postoje): citov oblast, sebavchova, hodnotov orientcia, sebahodnotenie, socializcia, empatia, socilno-komunikatvne zrucnosti… – oblast psychomotorick (motorick zrucnosti): pohybov zrucnosti, prca s nstrojmi … Iste netreba osobitne przvukovat, ze poziadavky na vchovno-vzdelvac proces neustle rast. Jeho zdokonalovanie nekdy tak star ako Skolovanie. To za mozn dokladovat viacermi snahami a mySlienkami vSetkch pokrokovch pedaggov. Skutocnostou nekdy vSak aj to, ze skvalitnovanie a prehlbovanie cinnosti vchovno-vzdelvacieho procesu sa stalo velmi aktulnym v naSom dvadsiatom storoc, najm v ostatnch desatrociach, co za spsoben obrovskm rastom mnozstva poznatkov vo vSetkch vednch odboroch. Tak zretelom na tento fakt pedagogika postrehla, ze dochdza k disproporcii, k rozporu medzi poznatkami, rastcimi potrebami spolocnosti a moznostami jedinca, ale aj Skoly zvldnut narastajce mnozstvo poznatkov. Tento rozpor na hnacou silou – cinitelom, ktor vedie pedaggov prakticky vSetkch krajn k hladaniu a overovaniu cinnejSch metd a foriem vchovno-vzdelvacej prce, vedie scasne k rozvjaniu pedagogickej terie, ktor sptne psob na prax. Popri vedecko-technickom pokroku, lepSie povedan v zkej spojitosti s nm, s to aj zmeny zivotnho Stlu, akcelercia vvinu mldeze, nov poznatky o ucen a rad dalSch cinitelov, ktor vrazne ovplyvnuj doterajSiu pedagogick prax a ved k jej skvalitneniu
